História obce ...

Podľa viacerých nálezov (medené predmety), bolo miesto osídlené už v neolite a obec s okolím patrila do Veľkomoravskej ríše. V roku 1371 sa v dostupných listinách obec spomína ako stanica, ktorou prechádzali kupci a trhovníci. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1378.

V nasledujúcom roku vykonala Bratislavská kapitula oficiálne uvedenie grófa Tomáša do jeho nového majetku. Pri tej príležitosti sa obchádzali chotárne hranice obidvoch dedín, čoho sa zúčastnili tiež richtári a obyvatelia Veľkých Levár, Malaciek a Jakubova. V opise hraníc sa celkovo trikrát spomína kráľovská obec Veľké Leváre (Noglew). Celú udalosť zaznamenáva listina vydaná Bratislavskou kapitulou 20. decembra 1378. Dnes je uložená v Maďarskom národnom archíve v Budapešti.

Prvá písomná zmienka o Veľkých Levároch nie je svedectvom o ich vzniku. Ide proste len o najstarší písomný záznam. Obec existovala oveľa skôr. Zo zachovaných názvov je možné vyčítať, že ju obývali maďarské vojenské jednotky, ktoré mali za úlohu strážiť uhorskú hranicu. Z dejín vieme, že takéto posádky boli prítomné na Záhorí v 11. – 12. storočí.

Obec leží na mieste, historicky významnej obchodnej cesty, jej minulosť je zaznamenaná ako osada lukostrelcov, sídlo stráže a ochrany hraníc a jej vznik podmienila potreba zaistiť ochranu hraníc vtedajšieho štátneho útvaru pred nájazdmi nepriateľov a zaistiť bezpečnosť obchodnej cesty, ktorá viedla zo západu a severu do Bratislavy a ďalej na juh. V týchto listinách je obec spomínaná ako Villa sagittariorum - osada lukostrelcov. Obyvatelia obce sa zaoberali remeslami, vytvorili 10 vlastných cechov. Obec postupne získala viaceré práva a od roku 1744, kedy sa stala mestečkom i práva jarmočné, trhové, mýtne, ale i právo hrdelné. V r. 1588 sa v obci usadili príslušníci sekty anabaptistov-novokrstencov, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia v alpských krajinách. Na území Slovenska ich nazývali habáni. Habáni ovplyvnili spôsob života tunajších obyvateľov a zanechali tu architektonicky a historicky pozoruhodné stavby-habánske domy. V 16. storočí prišli do obce chorvátski kolonisti.

Zaujímavosti...

Kardinál Žigmund Kollonitz, rodák z Veľkých Levár, viedenský arcibiskup dal v rokoch 1729-33 na mieste pôvodného dreveného kostola postaviť mohutný dvojvežový rímsko-katolícky farský kostol, ktorý je dominantou obce i okolia. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie a bol konsekrovaný v roku 1733 pri príležitosti 50. výročia víťazstva kresťanov nad Turkami v bitke pri Viedni. Koncom 18. storočia bol v obci postavený kostol evanjelickej cirkvi

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. - 19. storočí, organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je Múzeum habánskych remesiel. Habáni, nazývaní tiež novokrstenci, boli vyhnaní z územia dnešného Švajčiarska. Títo zruční remeselníci zakladali na našom území samostatné komunity s osobitou architektúrou. Habánsky dvor je jednou z nich. Jeho súčasťou je aj zrekonštruovaná kaplnka a na jej južnej stene sa nachádzajú slnečné hodiny. Habánsky dvor vo Veľkých Levároch bol v r. 1981 vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Rodina Kollonitzovcov, ktorej príslušníci mali významný politický vplyv v Rakúsko-Uhorsku, vlastnila majetky a zámok v susednom Rakúsku (v obci Jedenspeigen). Kollonitzovci v rokoch 1683-85 postavili v obci barokový kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom, v minulosti tu bol Ústav na liečbu závislostí. Pred niekoľkými rokmi bol ústav zrušený a v súčasnosti je kaštieľ opustený, neudržovaný a veľmi chátra.

S obcou sa spája viacero významných rodákov a obyvateľov. Prednedávnom odhalili pamätnú tabuľu dirigentovi Ladislavovi Slovákovi, v obnovenom evanjelickom chráme si pripomínajú humanistu Jána Maliarika.



kostol, pýcha obce

zrekonštruovaná kaplnka so slnečnými hodinami


kaštieľ v obci

Príchod habánov do Veľkých Levár - 1588

Protestantská sekta habánov (novokrstenci, anabaptisti) počas svojej púte Európou sa od r. 1546 začala usadzovať aj na slovenskom území. Keďže medzi nimi boli veľmi disciplinovaní a zruční remeselníci, pozývali si ich miestni zemepáni. Urobil tak aj veľkolevársky zemepán Bernhard z Lembachu a prišli prví habánski majstri z Brodského. Bývali v opustených domoch, o čom existuje písomný záznam v súpise usadlostí Bratislavskej župy z r. 1588 – najstaršie svedectvo o prítomnosti habánov vo Veľkých Levároch. 15. januára 1589 spísali zmluvu, ktorou si vzájomne dohodli podmienky. Bernhard z Lembachu daroval habánom pozemky a široké práva, za čo mu oni ročne platili poplatok a poskytovali svoje služby. Ich dvor sa postupne vyvinul do jedného z najväčších na slovenskom území.


V obci sú historicky ojedinelé a v Európe najzachovalejšie stavby s pozoruhodnou architektúrou - Habánske domy. Aj iné stavby v obci svedčia o jej bohatej histórii.V r. 1588 sa v obci usadili príslušníci sekty anabaptistov-novokrstencov, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia v alpských krajinách. Na území Slovenska ich nazývali habáni.

Habáni ovplyvnili spôsob života tunajších obyvateľov a zanechali tu architektonicky a historicky pozoruhodné stavby-habánske domy. Habánsky dvor vo Veľkých Levároch bol v r. 1981 vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Cez územie obce preteká riečka Rudava, v ktorej sa vyskytuje 36 druhov rýb.V severnej časti územia je Štátna prírodná rezervácia Abrod, západným okrajom chotára preteká hraničná rieka Morava.

Sú to prírodné pozoruhodnosti, ktoré lákajú turistov i odborníkov zákutiami so svojráznou a vzácnou vegetáciou, hniezdišťami vtákov, príbytkami bobrov...